Ročník 2023 bude v Žarnovici jubilejný, Plochá dráha Žarnovica oslavuje 70-ku || 1953 - 2023

Pred desiatymi rokmi sme mali možnosť oslavovať jubilejnú 50. Zlatú prilbu SNP a aj 60. rokov plochej dráhy v Žarnovici. Doba covidová tieto jubileá rozdelila a tak si tento rok svoje jubileum pripomenieme „len“ pri Plochej dráhe v Žarnovici. Zlatá prilba SNP, ktorá bude tradične v poslednú augustovú nedeľu, teda 27.8.2023 tento rok napíše „len“ svoj 59. ročník. 

V článkoch, ktoré budeme venovať 70. ročnej plochej dráhe v Žarnovici si pripomenieme začiatky plochej dráhy na Slovensku a jej niektoré podujatia / míľniky v Žarnovici. V nasledujúcich textoch sú použité podklady z materiálov spracovaných Ing. Jozefom Treščákom k jednotlivým pretekom.

Tento rok si pripomenie 70 rokov plochej dráhy v Žarnovici. Bude  to znieť možno trochu  neuveriteľne, ale o premiéru pretekov na plochej dráhe na Slovensku sa už v roku 1931 postarali Košice. Metropole východného Slovenska patria v súvislosti s týmto športom aj ďalšie primáty. Pred II. svetovou vojnou  sa ku Košiciam pridala Spišská Nová Ves. Po vojne to boli opäť Košice, nasledovala Bratislava a Piešťany. V roku 1953 pribudla do slovenskej plochej dráhy Žarnovica a paradoxne už v tom roku bola jedinou na Slovensku. Akýsi zlatý vek v plochej dráhe na našom území priniesol koniec päťdesiatych rokov minulého storočia.

Písal sa rok 1953. Na plochodrážnej mape Československa pribudla ďalšia lokalita. Malé pohronské mestečko Žarnovica, ktoré malo v tom čase len o niečo viac ako 3 000 obyvateľov. V Žarnovici sa práve dokončovala stavba školy a stavalo sa aj zdravotné stredisko. Neodmysliteľnú súčasť novodobých dejín nášho malého mesta tvorí činnosť v motoristickom športe, ktorá poznamenala aj spoločenský život v Žarnovici. Plochá dráha preslávila naše mesto na Slovensku, vo federácii, v Európe, ale aj vo svete. Sme pyšní na dielo niekoľkých generácií vyznávačov tohto atraktívneho športu.

Na začiatku bola len hŕstka nadšencov a v ich  mysliach smelé plány. Tie sa v roku 1953 stali skutočnosťou. Zrodila sa tradícia a tá pretrvala až do dnešných dní. Striedali sa roky bohaté a roky chudobné, striedali sa i generácie nadšencov ochotných urobiť aj niečo viac, než len svoju povinnosť. Viacerí z tých,  čo žarnovickej plochej dráhe pomohli ako najlepšie vedeli, či venovali jej najlepšie roky svojho života, nie sú dnes už medzi nami. Zanechali po sebe peknú pamiatku a príklad pre nás i našich nasledovníkov.

brigádnici :  J. Káčer, J. Láclav, J. Holub, T. Matzenauer, Kuzmín, Líškovič, Chrenko, Samčík, Marko, Lepeň, Zliechovec, Karabín, Boroš, Beťko, Jamriška, Gregor, Šturek Arpád, Pinta

takto sa začínalo

Väčšina historikov považuje za kolísku plochej dráhy Austráliu z dvadsiatych rokov minulého storočia . Európska premiéra nového motocyklového športu sa odohrala v roku 1928 vo Veľkej Británii, ktorá na niekoľko desaťročí ovládla svetovú plošinu. Finále majstrovstiev sveta sa rok čo rok konalo v londýnskom Wembley. V celom svete sa používali výhradne motocykle značky Jap a pneumatiky Dunlop. Na medzinárodnej scéne dominovali popri britských pretekároch ešte Austrálčania a Novozélanďania.

Žarnovická plochá dráha vznikla v dobe, ktorá tejto disciplíne príliš nežičila. Motoristický šport bol u nás dvakrát výrazne obmedzený, v roku 1948 pre nedostatok benzínu a v roku 1952 pre zlý technický stav športovej techniky. Plochá dráha bola navyše považovaná za buržoázny prežitok, podporovali sa súťaže masového charakteru na sériových  motocykloch s minimálnymi úpravami.

Žarnovická plochá dráha nebola prvou na území Slovenska. Predčili ju pokusy v Košiciach, na trávnatej dráhe v Piešťanoch, ako vzor slúžila hlavne Bratislava so svojimi pravidelnými hodnotnými  medzinárodnými podujatiami na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov.

Motoristická organizácia v Žarnovici vznikla krátko po II. svetovej vojne ako jedna z prvých na Slovensku vôbec a jej prvé pomenovania zneli Autoklub Republiky Česko-Slovenskej a Slovenský autoklub. V roku 1951 vznikla brannošportová organizácia Zväz pre spoluprácu s armádou a žarnovickí motoristi si v jej rámci vytvorili najprv Dobrovoľný zväz ľudového motorizmu a neskôr Automotoklub. Náplňou činnosti  bolo organizovanie  nenáročných jázd zručnosti, alebo  branných a terénnych jázd, ktorých účelom bolo rozlíšenie členskej základne. Zväzarm a športový klub mali v tom čase  veľa spoločných funkcionárov, a tak sa súčasne s výstavbou ihriska začalo v roku 1949 i s budovaním plochej dráhy.

K iniciátorom patrili František Majbo a Bohuslav Dvořák, riaditeľom prvých pretekov bol Jozef Bohunka, v ďalšom období sa vedúcou osobnosťou na žarnovickej plochej dráhe stal Viliam Gregor. Účinnú pomoc poskytol miestny národný výbor, národný podnik Preglejka, Štátne lesy, Okresný a Krajský výbor Zväzarmu a ďalší občania Žarnovice. Štadión mal v začiatkoch veľmi jednoduché vybavenie. Vyvýšené divácke priestory boli len za štartom a po obvode prvej zákruty. Dráha merala 427 metrov, lemovala ju nízka bariéra /mantinely/, pri štarte a cieli stála tribúna pre 400 divákov, na protiľahlej strane parkovisko pretekárskych motocyklov  so šatňami a hygienickými zariadeniami, a to všetko z dreva.

...... pokračovanie v nasledujúcom článku už čoskoro..

Z autorských materiálov spracovaných Ing. Jozefom Treščákom