V nasledujúcom článku Vám sprostredkujeme predstavenie účastníkov 54. Zlatej prilby SNP v podaní Martina Cimru. Budeme Vám tieto vizitky prinášať v troch častiach a v tom dnešnom si predstavíme účastníkov z Českej republiky, Dánska a Chorvátska:
Matěj Kůs (1989) bol veľkým rivalom Martina Vaculíka v čase ich juniorského veku. Kůsovi sa na rozdiel od Vaculíka podarilo dvakrát- v rokoch 2008 a 2009 získať český juniorský titul do dvadsaťjeden rokov. Na margo toho však treba dodať, že v 2009 by tento titul získal Vaculík, nebyť jeho zranenia. Najlepšiu sezónu mal však Kůs v roku 2010, keď získal aj svoj najväčší úspech- a to titul majstra Českej republiky jednotlivcov seniorov. Okrem toho v tomto roku vyhral Kůs aj slovenskú Zlatú prilbu SNP a vždy kvalitne obsadený Memoriál Luboša Tomíčka Prahe. V minulom roku Kůs obsadil v Majstrovstvách Českej republiky seniorov po úspešnej dodatkovej jazde tretie miesto. Kůs vlastní celkovo až deväť titulov majstra Českej republiky. Kůs v rokoch 2012 a 2014 získal s pražskou Markétou, ktorej robí v súčasnosti kapitána. aj titul majstra Českej republiky družstiev. Kůs však zbieral úspechy aj na medzinárodnej scéne, o čom svedčí šieste miesto z majstrovstiev sveta juniorov do dvadsaťjeden rokov z roku 2008 v Pardubiciach. Kůs má taktiež bronz z českou reprezentáciou do dvadsaťjeden rokov z Majstrovstiev sveta družstiev v tejto vekovej kategórii z roku 2007. Kůs tiež z pozície náhradníka získal v rokoch 2009 a 2010 titul Majstra Európy dvojíc. Kůs na začiatku sezóny vyhral pomerne kvalitne obsadené preteky v Lonigu, keď za sebou nechal Patricka Hougaarda, či Nicolasa Covattiho. Potom však prišla pre Kůsa smola a to zranenie nohy, kvôli ktorej prišiel aj o Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v tomto roku. Kůs sa už v tejto sezóne na žarnovickom ovále predstavil a to počas českej Extraligy, kde prispel jedenástimi bodmi k druhému miestu AK Markéta Praha. Po návrate po zranení v tejto sezóne, Kůs obsadil štvrté miesto pretekoch o Zloty znak v Kršku a podarilo sa mu dostať aj do semifinále kvalifikácie do FIM Speedway Grand Prix 2018, keď v kvalifikačnom kole v nemeckom Abensbergu nechal v dodatkovej jazde za sebou domácich jazdcov a to: bývalého stáleho účastníka FIM Speedway Grand Prix Martina Smolinskeho a Erika Rissa. Kůs v minulosti trikrát štartoval ako divoká karta počas pražskej FIM Speedway Grand Prix. Čo sa týka Kůsových štartov na Zlatej prilbe SNP, tak tu debutoval v roku 2006 a ako už bolo spomínané vyššie, Kůs sa radí aj medzi víťazov Zlatej prilby SNP, keďže ju vyhral v roku 2010.
Patrik Mikel (1998) síce bude na Zlatej prilbe SNP debutovať, ale ide v Žarnovici o známe meno. Pretože v minulých sezónach sa predstavil na Medzinárodných majstrovstvách Slovenska, ale výraznejší úspech na nich nezaznamenal. Mikel sa v súčasnosti radí medzi českú juniorskú plochodrážnu špičku. Svedčí o tom fakt, že tak v tejto ako i v minulej sezóne sa stal majstrom Českej republiky juniorov do devätnásť rokov. V tomto roku obsadil Mikel aj druhé miesto v Majstrovstvách českej republiky juniorov do dvadsaťjeden rokov, keď lepší od neho bol iba Eduard Krčmář. V sezóne 2017 Mikel reprezentoval Českú republiku okrem juniorov aj medzi seniormi, keď sa predstavil v kvalifikačných kolách do FIM Speedway Grand Prix i Speedway European Championships, ale v nabitej konkurencii veľa vody ,,nenamútil“. Mikel sa s vestou Pardubíc predstavil v tejto sezóne v Žarnovici už trikrát a bol teda pri víťazstvách Pardubíc v českej Extralige v Žarnovici, ku ktorým prispel najprv ôsmimi a potom siedmimi bodmi a aj pri víťazstve pardubického A- tímu v prvej lige, keď na tomto triumfe sa podieľal jedenástimi bodmi. Vypadol zo štartovnej listiny a bude nahradený Slovinskými pretekármi.
Ondřej Smetana (1995) jazdiaci za AK Markéta Praha prežíva prvú seniorskú sezónu. V minulých sezónach sa však radil medzi juniorskú špičku u našich západných susedov. Svedčí o tom tretie miesto z Majstrovstiev Českej republiky juniorov do dvadsaťjeden rokov z roku 2015 a druhé miesto v tom istom šampionáte z minulého roku. Dalo by sa povedať, že sezóna 2016 bola v podaní Smetanu najúspešnejšia, keď v nej triumfoval aj v českom Přebore jednotlivcov, keď triumfoval aj v žarnovickom kole tohto šampionátu v minulom roku. Smetana sa podobne ako Mikel predstavil v tejto sezóne v Žarnovici už trikrát. V prvých žarnovických extraligových pretekoch získal päť a v druhých deväť bodov. Smetana štartoval s vestou Markéty Praha v tomto roku na našom ovále aj počas českej prvej ligy, pričom v týchto pretekoch bol spoločne s Patrikom Búrim najúspešnejším jednotlivcom, keď obaja získali po trinásť bodov. Smetana štartoval na Zlatej prilbe SNP aj v roku 2016 a obsadil na nej jedenáste- prvé nepostupové miesto do semifinále.
Tomáš Suchánek (1984) patrí medzi víťazov Zlatej prilby SNP, keď na tomto podujatí triumfoval v roku 2004, vďaka už spomínanej smole Stanislawa Burzu. Ak nerátame Vladimíra Višvádera, Suchánek je spoločne s Martinom Málekom rekordérom v počte štartov na tomto podujatí. Pričom Suchánek už ako sedemnásťročný postúpil v roku 2001 do finále Zlatej prilby SNP, kde obsadil piate miesto. Najväčším úspechom Sucháneka je však bezpochyby striebro z Majstrovstiev sveta juniorov jednotlivcov do dvadsaťjeden rokov z roku 2005. Pričom Suchánek v týchto pre dážď predčasne skončených pretekoch získal rovnako bodov ako víťazný vicemajster sveta z roku 2014 Krzysztof Kasprzak. V prospech Kasprzaka však nakoniec prehovorilo šťastie v hode mincou. Suchánek tiež plnil úlohu náhradníka pri triumfe Václava Milíka mladšieho a Eduarda Krčmářa v Majstrovstvách Európy dvojíc v Divišove v roku 2014. Suchánek je tiež viacnásobným majstrom Českej republiky družstiev za Pardubice. Suchánek sa síce tento rok nepredstavil na Medzinárodných majstrovstvách Slovenska, ale v minulých rokoch patril k ich pravidelným účastníkom. Suchánek sa dokonca stal aj historicky prvým Medzinárodným majstrom Slovenska v roku 2009. Na tento titul siahal aj v roku 2013, ale napokon bol sporne vylúčený z finálovej jazdy a tak sa musel uspokojiť ,,len“ s víťazstvom v Memoriáli Ladislava Eliáša. Suchánek v tejto sezóne štartoval v Žarnovici už štyrikrát. Najskôr obsadil so siedmimi bodmi deviate miesto v kvalifikačnom kole do FIM Speedway Grand Prix 2018 a potom prispel k víťazstvám Pardubíc v Extralige deviatimi a jedenástimi bodmi. Okrem toho prispel aj získaním jedenástich bodov k triumfu Pardubického ,,áčka“ v prvej lige.
Kenneth Bundgaard Jorgensen (1999) bude v nedeľu 27.08.2017 tak na Zlatej prilbe SNP, ako i na žarnovickej dráhe debutovať. Jeho najväčším úspechom je druhé miesto v neoficiálnych Majstrovstvách Európy na plochej dráhe do 250 ccm. V roku 2016 taktiež priviedol družstvo Dánska ako kapitán k víťazstvu v turnaji družstiev na JAWA Cupe, keď v dodatkovej jazde porazil v Toruni domáceho Marcina Turowskeho. Na druhý deň v JAWA Cupe v Toruni v pretekoch jednotlivcov obsadil nepopulárne štvrté miesto, treba však podotknúť, že keby Jorgensen nebol nedokončil prvú- pomerne ľahkú jazdu, mohol byť aj víťazom týchto pretekov.
Dennis Lindegaard Pedersen (1992) štartoval na Zlatej prilbe SNP aj v roku 2016. V základnej časti pretekov získal osem bodov, čo mu napokon stačilo na posledné, t.j. desiate postupové miesto do semifinále. V semifinálovej jazde dlho držal druhé- postupové miesto do finále, napokon ho však predbehol Eduard Krčmář. Na druhom mieste sa Pedersen držal aj v opravnej jazde, napokon sa však do finále nepozrel, keď celkovo obsadil vlani na Zlatej prilbe deviate miesto. Pedersen je tiež známy žarnovickým fanúšikom plochej dráhy z pardubickej Zlatej stuhy juniorov, kde však na výraznejší úspech nedosiahol. Dennis Lindegaard Pedersen je synom majstra sveta na plochej dráhe z roku 1991 Jana Osvalda Pedersena. Pedersen jazdí za Holstebro v najvyššej dánskej ligovej súťaži.
Jurica Pavlic (1989) je synom bývalého plochodrážnika Zvonka Pavlica a v súčasnosti jediným aktívnym plochodrážnym jazdcom z Chorvátska. Pavlic dosahoval významné úspechy na medzinárodnej scéne v juniorskom veku. V roku 2007 obsadil v Majstrovstvách sveta juniorov do dvadsaťjeden rokov štvrté miesto, o rok na to v Pardubiciach prehral dodatkovú jazdu o druhé miesto s majstrom sveta z roku 2012 Chrisom Holderom a teda získal bronz a o rok na to na domácej dráhe v Goričane bol od neho lepší jedine Darcy Ward a Pavlic sa tak mohol radovať z druhého miesta, hoci mal najvyššie ambície. Na domácej dráhe v Goričane sa v roku 2006 stal individuálnym majstrom Európy juniorov do devätnásť rokov. O rok neskôr v tom istom šampionáte v Czestochowej obsadil druhé miesto za Nicolaiom Klindtom. Tieto preteky videlo aj veľa fanúšikov zo Žarnovice vďaka Martinovi Vaculíkovi, ktorý v nich obsadil pre porovnanie šieste miesto. V roku 2007 sa stal aj individuálnym majstrom Európy seniorov jednotlivcov. V roku 2007 a 2010 sa tešil aj z poľského extraligového primátu s Uniou Leszno. Jeho kariéru poznačilo vážne zranenie nohy z roku 2011 v poľskej Extralige. Pavlic sa trikrát predstavil- v rokoch 2007, 2010, a 2012 ako divoká karta počas jednej z FIM Speedway Grand Prix a najlepšie dopadol na domácej veľkej cene Chorvátska v roku 2012, kde sa dostal až do finále a obsadil tam nepopulárne štvrté miesto. Posledný jeho väčší úspech sa datuje do roku 2015, keď vyhral Zlatú prilbu v Pardubiciach. Ale v roku 2017 vyhral Pavlic už spomínaný Zloty znak v Kršku, na ktorom obsadil Kůs štvrté miesto. Čo sa týka štartov Pavlica v Žarnovici, tak tu debutoval v roku 2006, keď vo veku sedemnásť rokov, počas semifinálového kvalifikačného kola do FIM Speedway Grand Prix 2007 získal v nabitej konkurencii Ryana Sullivana, Piotra Protasiewicza, či Chrisa Harrisa silných osem bodov, pričom nádej na postup držal do poslednej jazdy, v ktorej však nebodoval. V roku 2012 obsadil štvrté miesto na Medzinárodných majstrovstvách Slovenska, ktoré však mali vtedy asi najkvalitnejšiu štartovnú listinu odvtedy, ako sa v roku 2009 obnovili. V roku 2013 vyhral Pavlic v Žarnovici Challenge do Speedway European Championships. Pavlic štartoval minulý rok aj na Zlatej prilbe SNP, kde získal v základnej časti pretekov rovnako pätnásť bodov ako Martin Vaculík, následne vyhral semifinále, pred finále si losoval dráhu ako druhý a vo finále až do konca bojoval o tretie miesto s Adrianom Cyferom, ale zostalo mu len štvrté miesto.